Ako Hnojivá Ovplyvňujú Kvalitu Plodiny - 3

2024 Autor: Sebastian Paterson | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-16 13:53

Nalievanie jablka, chrumkavá mrkva …

Alkaloidy sú heterocyklické látky obsahujúce dusík alkalickej povahy so silným fyziologickým účinkom. Syntetizujú sa vo významnom množstve a hromadia sa v určitých skupinách poľnohospodárskych rastlín. V tabakových listoch sa akumuluje alkaloid nikotín (3 - 7%), ktorý sa používa na fajčenie, v listoch lupiny - lupinín, sparteín, lupanín a niektoré ďalšie alkaloidy (1 - 3%), ktoré sú toxické pre ľudí a zvieratá., pri kŕmení zvierat vlčíkov bez alkaloidov, v kôre cinchonového stromu - alkaloid chinín (8 - 12%), ktorý sa používa na lekárske účely, v maku - ópium, morfín, narkotín a kodeín - medicína.

Alkaloid kofeín sa nachádza v kávových zrnách (1 - 3%), v čajových lístkoch (až 5%), v malom množstve v kakaových bôboch, kolových orechoch a iných rastlinách. Alkaloidy sa široko používajú na liečivé účely. Pri aplikácii hnojív nie je možné naraz zvýšiť obsah všetkých uvažovaných biochemických zlúčenín. Toto nie je potrebné. Obsah tejto alebo tej látky je však možné naplánovať a zvýšiť pomocou hnojív. Mechanizmus pôsobenia hnojív na chemické zloženie rastlín a kvalitu plodiny závisí od priebehu dvoch opačne zameraných procesov prebiehajúcich v rastlinách. Na jednej strane je to biosyntéza bielkovín a iných dusíkatých zlúčenín a na druhej strane biosyntéza sacharidov alebo tukov. Oba procesy vyžadujú odlišné podmienky. Takmer vždy, keď sa zvýši proces biosyntézy bielkovín, zníži sa akumulácia sacharidov alebo tukov a naopak.

Dusík hnojív vstupujúcich do rastlín sa rýchlo v koreňoch premení na aminokyseliny, z ktorých sa potom syntetizujú bielkoviny, nukleové kyseliny, chlorofyl, vitamíny, alkaloidy a ďalšie zlúčeniny. Lepšie podmienky pre výživu dusíkom preto prispievajú k intenzívnejšej akumulácii týchto zlúčenín v rastlinách. Pri nedostatku dusíka sa významne znižuje obsah bielkovín a hlavne nebielkovinových dusíkatých zlúčenín v rastlinách. Relatívny obsah škrobu a cukrov je vyšší. Prudký nedostatok dusíka však môže spôsobiť pokles obsahu mobilných foriem sacharidov v dôsledku zvýšenia obsahu vlákniny a iných nerozpustných foriem sacharidov. Zavedením dusíkatých hnojív sa zvyšuje obsah „dusíkatých látok“, zatiaľ čo obsah sacharidov klesá.

Tento pokles sa vysvetľuje skutočnosťou, že v mnohých štádiách metabolizmu dusíka (počas redukcie dusičnanov na amoniak, biosyntéza aminokyselín z amoniaku, biosyntéza amidov, dusíkatých báz, nukleových kyselín, proteínov a ďalších zlúčenín) rastlina trávi veľa energie, ktorá sa získava hlavne vďaka konzumácii sacharidov v procese ich oxidácie. Uhlíková kostra výsledných dusíkatých zlúčenín sa tiež vytvára na úkor sacharidov alebo ich produktov premeny, v dôsledku čoho sa pri zvýšenej výžive dusíka významná časť uhľohydrátov fixovaných počas fotosyntézy vynakladá na biosyntézu dusíkatých zlúčenín. So zvýšenou výživou dusíkom teda klesá obsah sacharidov alebo tukov v rastlinách.

Pre zlepšenie kvality poľnohospodárskych plodín sú dôležité aj formy použitých dusíkatých hnojív. Najmä pri amoniakovej výžive rastlín sa metabolizmus posúva smerom k akumulácii väčšieho množstva redukovaných zlúčenín (éterické oleje, alkaloidy) a so zdrojom dusičnanov dusíka sa zvyšuje tvorba oxidovaných zlúčenín, hlavne organických kyselín. Fosfor má veľmi silný vplyv na mnoho biochemických procesov v rastlinách, ktorý sa priamo podieľa na syntéze a rozklade sacharózy, škrobu, bielkovín, tukov a mnohých ďalších zlúčenín. Preto sa pod vplyvom fosforečných hnojív prudko zvyšuje intenzita ich syntézy. Intenzita syntézy bielkovín pod vplyvom fosforu sa tiež zvyšuje, ale v menšej miere ako akumulácia sacharózy alebo škrobu. Preto spravidlas nedostatkom fosforu obsahujú rastliny v porovnaní s obsahom bielkovín relatívne menšie množstvo sacharózy a škrobu a po pridaní fosforu sa zvyšuje intenzita syntézy uhľohydrátov.

Pre získanie kvalitnej úrody je dôležitá nielen absolútna úroveň prísunu rastlín určitými živinami, ale aj pomer medzi jednotlivými prvkami, hlavne medzi dusíkom a fosforom, dusíkom a draslíkom, N, P, K a stopovými prvkami. Zmenou ich pomeru je možné badateľne regulovať intenzitu a smer metabolických procesov a spôsobiť najväčšiu akumuláciu bielkovín alebo sacharidov. Draslík má pozitívny vplyv na rýchlosť fotosyntézy a na biosyntézu sacharózy, škrobu a tukov v rastlinách. Zlepšuje sa tiež biosyntéza bielkovín zavedením optimálnych dávok draselných hnojív. Pri porovnaní rôznych zdrojov dusíka (amoniaku alebo dusičnanov) je obzvlášť badateľný pozitívny vplyv draslíka na syntézu bielkovín s amoniakovou výživou. Nedostatočná výživa rastlín draslíkom vedie k oslabeniu syntézy sacharózy,škrob a tuky, čo vedie k zvýšeniu obsahu monosacharidov.

Najdôležitejšie chemické zlúčeniny, kvôli ktorým sa pestuje veľa rastlín, sú sacharóza a monosacharidy. O výživovej hodnote mnohých druhov zeleniny rozhoduje predovšetkým obsah cukru. Preto je pri pestovaní zeleninových a ovocných plodín potrebné vytvárať podmienky, za ktorých sa hromadí najväčšie množstvo cukrov. Každý kilogram účinnej látky fosforečných a draselných hnojív poskytuje zvýšenie zberu cukru o 10,5-17,5 kg, tieto hnojivá majú najväčší pozitívny vplyv na obsah cukru vo výrobkoch. Okrem toho sa vplyvom týchto hnojív zvyšuje aj obsah množstva vitamínov.

Problém zlepšenia kvality plodiny a obsahu tuku v nej, najmä v plodoch rakytníka, semenách tekvicových plodín, slnečnici a iných olejnatých semenách, je mimoriadne dôležitý. Tuky v rastlinách sa tvoria zo sacharidov, takže medzi obsahom bielkovín a tukov existuje inverzný vzťah: s najvyšším obsahom tuku klesá množstvo bielkovín v semenách a naopak. Preto je na zvýšenie obsahu tuku v semenách potrebné podporovať akumuláciu sacharidov, a tým zvýšiť syntézu tukov v semenách a znížiť obsah bielkovín. Fosfor a potašové hnojivá majú najväčší pozitívny vplyv na zvýšenie obsahu oleja v semenách. Pri použití týchto hnojív sa obsah tuku v semenách zvyšuje o 2 - 4%. Dusíkaté hnojivá zvyšujú intenzitu syntézy bielkovín,vďaka tomu sa zvyšuje obsah bielkovín v semenách a klesá obsah tuku.

Dusík má preto negatívny vplyv na hromadenie tuku v semenách, zatiaľ čo fosfor a draslík majú pozitívny vplyv. Pri lokálnom použití hnojív pre poľnohospodárske plodiny sa platba za jednotku hnojiva výrazne zvyšuje. Lokálna aplikácia fosforových hnojív počas sejby má najväčší pozitívny vplyv na výnos a obsah tuku v semenách. Pri lokálnej aplikácii 10 g superfosfátu sa obsah tuku v semenách zvýšil o viac ako 4%. Dusíkaté hnojivá, ak sa používajú lokálne, majú negatívny vplyv na výťažok a obsah tuku v semenách a pod vplyvom draslíka sa množstvo tuku významne zvyšuje.

Spolu so zmenou obsahu tuku v semenách vplyvom hnojív dochádza aj k zmene kvalitatívneho zloženia tuku, zvyšuje sa množstvo nenasýtených mastných kyselín. Fosfátové a potašové hnojivá najsilnejšie zvyšujú obsah nenasýtených mastných kyselín v oleji. Okrem toho sa zvyšuje technická hodnota tuku, tento tuk ľahšie vysuší a z neho sa získa kvalitnejší vysúšací olej a lak.

Dusíkaté hnojivá majú výrazný vplyv na kvalitu tukov, keď sa zvyšuje obsah nasýtených mastných kyselín v oleji, a naopak klesá obsah nenasýtených kyselín. V súlade s tým klesá jódové číslo oleja pôsobením dusíka. Podmienky, ktoré spôsobujú pokles obsahu tuku, teda tiež vedú k zhoršeniu jeho kvality a s vyšším obsahom tuku v semenách sa jeho kvalita spravidla zvyšuje. Pod vplyvom hnojív sa mení aj obsah mnohých ďalších látok v plodine - vitamíny, éterické oleje, alkaloidy, organické kyseliny, minerálne soli, stopové prvky. Pri správnom použití hnojív (optimálne dávky a načasovanie aplikácie, správna kombinácia rôznych foriem hnojív, zber 30 dní po oplodnení atď.) Sa dá pozitívne zvýšiť aj obsah týchto cenných látok v plodine. T

V závislosti na podmienkach minerálnej výživy teda môže dôjsť k významným zmenám v chemickom zložení rastlín a kvalite plodiny. Tu musíte mať na pamäti nielen obsah bielkovín, uhľohydrátov, tukov, tuhých látok, fosforu, draslíka, stopových prvkov potrebných pre ľudskú výživu, ale aj farbu, veľkosť plodov, výťažnosť komerčných výrobkov prvého alebo druhého stupeň, uchovanie kvality, chuti, vône, vhodnosti na konzervovanie a ďalšie ukazovatele kvality špecifické pre jednotlivé plodiny alebo účely pestovania rastlín. Povieme si o nich neskôr.

Dúfame, že pre záhradkárov a pestovateľov zeleniny bude rada v oblasti riadenia kvality plodín užitočná. Prajeme vám úspech!